Navštívili sme Horskú chatu Limba v blízkosti Skalky pri Kremnici, kde leží aj známe lyžiarske stredisko. Chata sa nachádza v nadmorskej výške 1252 m.n.m., čo sme aj pocítili v zreteľnom poklese teploty oproti tomu, ako bolo v Šuranoch. V noci tu už mrzlo a cez deň teplota nevystúpila nad 10°C. Chata bola obklopená lesmi, v pokojnom horskom prostredí, mimo hluku. Na lúku pod chatou sa chodili pásť srny, z lesa sme počuli ručanie jeleňov. Na chate sme boli jediní ubytovaní hostia. Zariadenie chaty bolo účelné, strava pestrá a chutná, páni kuchári i ostatný personál hotela boli veľmi ústretoví. Počasie nám taktiež celkom vyšlo, hoci bolo dosť chladno, iba  jedno dopoludnie popršalo, ale animátori nám aj vo vnútri pripravili zaujímavý program.
         Dopoludnia sme sa trochu venovali školským povinnostiam. Opakovali sme si tretiacke učivo, písali sme domov pohľadnice, niečo sme nakreslili. Pred obedom sme si ešte stihli vybehnúť pri chatu, aby sme si trochu ponaťahovali kosti a nadýchali sa čerstvého vzduchu. Popoludní, po krátkom oddychu po chutnom obede, sa žiaci zapájali do animačného programu s názvom „Permoníkovo“. Ten mali pripravený vynikajúco. Sprevádzal nás ním permoník Frido, ktorý chodil navštevovať deti a nechával im zlaté a strieborné kamienky za odmenu. Hneď v prvý deň sa žiaci rozdelili do 2 skupín, každý dostal farebné tričko s logom školy v prírode. Žiaci si navrhli aj meno pre svojho permoníka, jeho znak a pokrik. V ďalšie dni si vyrábali napríklad obrázky z guličiek krepového papiera, chodili sme si von zacvičiť či na prechádzky. Videli sme napríklad nádherný výhľad na Banskú Bystricu a okolité pohoria. Navštívili sme aj Gergelyho tunel, ktorý počas Slovenského národného povstania slúžil ako úkryt partizánov. Hľadali sme stratený poklad, ktorý nám ukryl Frido do hlbokej jamy a jednou z najväčších zábav bolo ryžovanie zlata, kde každý našiel zlato podľa svojej šikovnosti.

Vo večerných hodinách sme sa zabávali  a súťažili s animátormi, učili sa nové hry a niekedy sme večer ukončili krátkou diskotékou. Jeden večer sme dokonca mali „nočnú hru“. Animátorky nám v jedálni nachystali strašidelnú dráhu, po ktorej mohli deti prejsť. Okrem dvoch detí všetci našli odvahu a trasu zvládli. 

Šesť dní utieklo ako voda a my sme sa museli zbaliť a ísť domov. Väčšine žiakov bolo smutno, pretože v škole v prírode bolo naozaj výborne. Dokonca pri lúčení s animátormi vypadla nejedna slzička. Nečudo, veď sme tu prežili šesť krásnych dní, na ktoré nám zostanú veselé a nezabudnuteľné spomienky.

Chceli by sme poďakovať aj všetkým sponzorom, ktorí nám poskytli či už rôzne sladkosti či vecné odmeny pre deti. Vďaka patrí aj Mestskému úradu Šurany za darčeky pre našich štvrtákov.